Prvomájové spomienky
Je to zvláštny deň. Plný jari, vôní, energie... A tiež spomienok.
Spomínam na rok, keď sa 1. mája narodila moja sestra a náš otec hrdo a na plné pľúca kričal pred tribúnou "Mám dcéru" namiesto povinného "Nech žije KSČ".
Spomínam na rok, keď sme nestihli vypadnúť na tradičný rodinný výlet na chatu pred manifestáciou a jediný únik bol prejsť pred tribúnou v čele sprievodu, ešte pred sovietskou posádkou, v našom starom Wartburgu so zrolovaným kobercom na streche...
Spomínam na rok, keď som, snažiac sa vyhnúť manifestácii, skončil s ostatnými simulantmi pod tribúnou, ako akčná hlasová jednotka, ktorá celé 2 hodiny vykrikovala heslá podľa očíslovaného zoznamu. Politruk ohlasil: "trojka", my sme mrkli na papierik a zakričali "Komunistická strana - predvoj proletariátu" a dodali vždy tri krát hurá. Najlepšia kombinácia bolo heslo "Imperializmus USA - najväčšia hrozba ľudstva. Hurá, hurá, hurá"...
Spomínam na rok, keď sme v sprievode rozoberali prvé správy Hlasu Ameriky o černobyľskej havárii, zatiaľ čo na nás veselo pršal rádioaktívny dážď.
Spomínam na rok, keď som radšej išiel 50km-ový turistický nočný pochod, ako by som mal zase ísť do sprievodu.
Nie, za ničím z toho mi nie je ľúto. V prípade prvých májov je oveľa lepšie spomínať ako zažívať...
starec