Návraty politikov
V jednej nemenovanej krajine demokraticky a veľkou väčšinou zvolený vodca začal prijímať zákony ktoré mali s demokraciou len veľmi málo spoločné. Z parlamentu si urobil hlasovaciu mašinu, ktorá prijímala zákony aké chcel a kedy chcel. V servilnej štátom vlastnenej televízii mal každý týždeň sebe dedikovaný program, cez ktorý šíril demagógiu masám. Ba dokonca rád si v tej televízii aj zaspieval. Robil nezmyselnú ekonomickú politiku, v ktorej sa za rastovými číslami sa skrývali vážne štrukturálne nerovnováhy a dlhy. Spoliehal sa na hlasy málo vzdelaných ľudí, pretože vzdelané vrstvy ho rýchlo prekukli a odmietli. Na zahraničných cestách sa stretával len s politikmi z podivných štátov a marginálnych štátikov, pretože hlavy demokratických štátov sa stretnutiam s ním vyhýbali.
I keď sa opozícii sa na krátky čas vodcu sa podarilo odstrániť, zmobilizoval svojich verných a vrátil sa do čela štátu.
Čo asi čaká Venezuelu týchto dní? Bojím sa, že nič dobré...
Alebo žeby to celé nebolo len o Venezuele?