O cyklistoch, čistkách a trhu v politike
Tak už je to tu. SDKÚ nominovala svojich 14 vodcov priamo, zvyšok kandidátky sa doplní návrhmi z regiónov. Je to ťah poloodvážny a polozbabelý, akoby si Dzurinda po 4 rokoch na kompromisovania tak zvykol, že bez nich nemôže žiť ani vo vlastnej strane.
Je poloodvážny preto, že zrušil automatickú zvoliteľnosť mnohým politikom, ktorí asi počítali s teplým placom za zásluhy (viď reakciu Kňažka) a návrh skôr alebo neskôr označia za čistku. Je polozbabelý, pretože SDKÚ nevyužila príležitosť stať sa prvou stranou ktorá by zovšeobecnila potrebu primáriek pre všetkých kandidátov do parlamentu. Primarky su totiž voľný trh v politike, na rozdiel od analógie centrálneho plánovania - priamych nominácii. Primárky vytlačia do zvoliteľných miest ľudí ktorí obstáli na miestnej úrovni, ktorí regiónu nebudú robiť v parlamente hanbu, prípadne lidrov, ktorí úspešne obstáli vo veľkej politike. Vo fungujúcom systéme primárnych volieb je takmer nemožné, aby sa na kandidátku vrátil na zvoliteľné miesto politik ktorý zlyhal. Iste, primárky majú svoje nevýhody a nebezpečenstvá a môžu byť niekedy kruté, je to však v politike to, čo v ekonómike fungujúci trh a v prírode prirodzený výber.
Teším sa na kandidátky vytvorené len na základe primárnych volieb. Ale obávam sa, že budem musieť zmeniť krajinu, pretože na Slovensku sa toho asi nedožijem.