4/8/2002

Rovná daň

I keď sa nám, zvyknutým na súčasný daňový labyrint môže rovná daň zdať nerealizovateľný a možno až bláznivý nápad, nemusí to ani zdaleka tak.
Najvačšia výhoda rovnej dane je jej jednoduchosť. Keď človek vie, že zo všetkých príjmov má platit rovnakú daň, je ľahké spočítať si koľko má zaplatiť štátu. A keď navyše je rovná daň primerane nízka, odpadá tak jeden z hlavných dôvodov daňových únikov. Sú aj ďalšie dôvody - pri rovnej dani odpadá možnosť daňovej arbirtráže a redukuje sa tak miera daňovej optimizácie, činnosti z hľadiska spoločnosti neefektívnej, pretože nevytvára novú hodnotu, ale ju prerozdeľuje.
Je jasné, že tých 14 percent je extrémne nízka hodnota (estónska rovná daň je na úrovni 26 percent) a aj samo KDH si uvedomuje, že by štátny rozpočet skolaboval rýchlejšie ako fruniho pyramídy. Ale to je len dobre, pretože to vytvorí tlak na štrukturálne reformy rozpočtu, ktoré nie je možné vyriešiť inak ako rozpočtovou krízou (a la Reagan).
V každom prípade však ide odvážny a šikovný politický ťah, ktorý by po dobrej politickej kampani mohol nielen doviesť KDH do parlamentu, ale ho tam aj výrazne posilniť. Ale to by nesmelo KDH vybíjať svoje sily na zákonoch o politickej zvrchovanosti, súsošiach v Komárne či iných pseudotémach. Ale o tom potom...