Hodíme sa na maródku?
Kto z nás nepozná túto frázu? Hádžeme sa na maródku, keď nás pobolieva hlava, keď treba niečo vybaviť, keď treba okopať záhradu... Je síce pravda že nie všetci rovnako - tí lepšie zarabajúci si ľahko spočítajú drastický pokles príjmu, ak namiesto platu dostávaju nemocenské dávky. Ale hádzanie sa na maródku ostáva jav taký častý, že keď tú frázu začujeme okamžite nám je jasné o čo ide (i keď v skutočnosti vobec nie je jasné, čo tá maródka vlastne je a ako sa dá na ňu hodiť... Skúste to preložiť do angličtiny.) Nedá sa. to take a sick-leave jednoducho nie je ono.
Preto OECD vo svojom hodnotení našich verejných financií nehovorí o hádzaní ani o maródkach. Hovorí o tom, že súčasný systém sociálnych dávok a najrôznejších podpôr má pre relatívne vysoké percento slovenskej populácie demotivačný charakter. Priemerný Slovák má dosť sedliackeho rozumu na to, aby si spočítal, či je výhodnejšie pracovať alebo "hádzať sa" na maródky či podpory.
Cez všetky tie hádzania sa postupne posúvame do neriešiteľnej situácie - štát nie je schopný vybrať dosť daní na to, aby všetkých tých hádzačov zaplatil.
Dožijeme sa štátneho bankrotu? Prestanú existovať dôchodky? Je to síce možné, ale netreba robiť paniku. Skôr alebo neskôr si slovač uvedomí, že platiť hádzačov znamená vlastne zadarmo na nich robiť. Že platiť hádzačov neznamená bohatým brať a chudobným dávať, ale znamená chudobným brať a lenivým dávať. Že platiť hádzačov je zbojstvo na národe, a vlády, ktoré ho tolerujú, vrátane tej dnešnej, svojím ničnerobením sa stávajú komplicmi.
Teraz už len ide o to, aby to skôr alebo neskôr prišlo skôr skôr ako neskôr. Aby nahodou nebolo príliš neskoro...
starec

O chlaste a policajtoch
Môže sa to zdať ako zlý sen. Neprejde týždeň, aby nejaký opitý policajt nespôsobil nejakú havárku či iný priekak. Ten posledný mal dokonca v krvi 3.11 promile a je zázrak, že vôbec dokázal radiť rýchlosti.

V skutočnosti ma každá ďalšia správa tohoto typu poteší. Znamená to vďaka automatickému vyhodeniu z práce že v policajnom zbore je zase o jedného blbca, ktorý si myslí že pre neho zákony neplatia, menej. Automatické vyhodenie priameho nadriadeného je zase asi jediný spôsob, ako donútiť náčelníkov a náčelníčky polície, aby prísne dozerali na príslušníkov, ktorých majú na starosti. Tlak na obmedzenie chlastania v službe bude mať priamy dopad na mieru objasnovania trestných činov - policajti budú postupne nútení opustiť túto svoju najobľúbenejšiu činnosť a venovať sa tomu, za čo sú skutočne platení.

Každá neututlaná správa o pití v službe znamená tiež to, že niekde na Slovensku sa opäť objavil policajt či policajti, pre ktorých je dodržiavanie zákona dôležitejšie ako kolegiálne či kamarátske vzťahy, a ktorí nemajú problém dať fúkať ožranovi bez ohľadu na jeho povolanie.

Očista polície bude síce pri tomto tempe ešte pár rokov trvať a stáť mnoho obetí a škôd, je to však o mnoho lepšie, ako obchádzanie tohoto problému v minulosti.

O hokeji po hokeji

O hokeji po hokeji...

Tak je to tu. Zvolebnieva sa a inak celkom rozumná vláda prograsívne blbne. Najnovším dôkazom je jej rozhodnutie dať 9 miliónov na odmeny hokejistom. 9 miliónov odmien a 1 milión na rozvoj mládežníckeho hokeja. Zo štátneho rozpočtu.
Toľko nehorázností že neviem, odkiaľ začať kritizovať.
Táto vláda pravdepodobne uhrá jeden tento rok jeden z najvyšších deficitov v histórii republiky. Napriek tomu sa rozhodne podporiť finančne skupinu športovcov, ktorí odmeny v ráde pár stotisíc určite nepotrebujú.
Zjavne si uvedomuje morálnu vratkosť toho rozhodnutia, preto druhou rukou dáva hneď niečo aj na rozvoj mládeníckeho športu. V pomere 1:9. Len 10% zo sumy podporuje budúcnosť, zvyšuje pravdepodobnosť opakovania úspechu. 90% ide ľuďom, ktorí nezištne hrali na majstrovstvách z lásky k hokeju, ku kolektívu a k rodnej krajine.
Ľuďom, ktorí sa zaslúžili o dobré meno Slovenska treba dávať vyznamenia, nie finančné odmeny. Vláda má síce moc robiť podobné vylomeniny, rozhodne však na podobné vylomeniny nemá morálne právo v situácii zúfalo nevyrovnaného rozpočtu, krízy v zdravotníctve a školstve.
Ale čo sa dá robiť, keď sa zvolebnieva...
P.S. Nesmierne by ma potešilo, keby hokejisti mali viac rozumu ako vláda, a prihodili svojich 9 miliónov k tomu 1 milióniku pre mládežnícky hokej. Dočkáme sa?
starec

O hokeji pred hokejom
Na úvod poznámka. Píšem tento komentár 3 hodiny pred finálovým zápasom. Plný nervozity a nádeje. Ale tiež plný pochybností, ktoré sa vo mne ozývajú vždy keď čítam a počúvam o tom, že sme najlepší na svete, že Česi su sráči, o tom, ako sme všetkým "odplatili olympiády". Áno, je pravda, že na olympiáde nehrali naši najlepší. Tak isto, ako je pravda, že na týchto MS nehrajú ani zďaleka najlepší hráči Kanady či USA. Je to jednoducho turnaj, na ktorom sa nám podarilo dať dokopy dobrý a súdržný team, ktorý sa nesťažuje na rozhodcov, systém či nepriazeň osudu. V hokeji už dlho neexistuje turnaj, v ktorom by za všetky teamy hrali tí najlepší. Preto zabudnime na silácke reči. Na frajerské opovrhovanie vyradenia Čechov. Na reči o olympijskej krivde (rozpamätajme sa, prehrali sme tam ešte aj s Rakúskom...)
A podme im tak úplne obyčajne držať palce a radovať sa s nimi.

Budeme voliť so štipcami na nose?
Francúzi minulý víkend volili so zapchatými nosmi kandidáta, ktorý má na rováši niekoľko ekonomických káuz. Dôvod bol jediný - alternatíva mať v prezidentskom paláci extrémistu typu Le Pen je podstatne horšia.
Ako budeme o pár mesiacov voliť my, na Slovensku? Zvolíme si si lacné heslá nových spasiteľov? Budeme voliť strany, ktoré by sa nedostali cez 5% prah ani keby zdvojnásobili svoje volebné preferencie? Vrátime sa k otcovi-zakladateľovi republiky? Alebo si zapcháme nosy a budeme voliť strany, ktoré síce v mnohých oblastiach zúfalo zlyhali, ale posunuli Slovensko tým správnym smerom, na prah EU a NATO?
Súdiac podľa neobyčajného rozptylu názorov napr. v mojej famílii, o výsledku volieb zdaleka nie je rozhodnuté. Presuny politikov medzi stranami, vznik nových strán, všetko to pripomína manévre ktorých hlavným výsledkom je zahmlenosť a nečitaľnosť politického spektra.

Chcelo by to nejako sprehľadniť. Navrhujem 2 veličiny: index komunistického znečistenia a index politickej stability
Index komunistickej kontaminácie je definovaný ako počet bývalých členov komunistickej strany na kandidátnej listine, podelený celkovým počtom kandidátov tej-ktorej politickej strany. Vyjadruje vlastne hustotu komunistov na kandidátke jednotlivých strán.
Pomôže v rozhodovaní tým, ktorým je jasné, že nebude z vlka baranina... Pomôže tiež odkryť skutočný postkomunistický charakter strán typu HZDS, SMERu, ANO atd.
Index politickej stability je definovaný ako počet zmien straníckeho trička kandidátov tej-ktorej strany (tiež podelený počtom kandidátov). Tento index poslúži na to, aby presvedčení liberáli volili skutočných a nie sezónnych liberálov, aby presvedčení socdemáci volili socdemákov, jednoducho, poslúži na rozlíšenie politikov s vyhranenou ideológiou od ľudí používajúcich politiku na ukájanie vlastných mocenských či majetkových chútiek.
Žiaľ, nemám zdroje na spočítanie týchto 2 veličín pre každú kandidujúcu stranu. Som však presvedčený o tom, že zverejnenie týchto indexov by prispelo k tomu, aby sa voliči rozhodli podľa svojho skutočného politického presvedčenia, nie podľa politickej propagandy. Aj keby to malo znamenať, že budeme voliť so štipcami na nosoch...

Škóti a stereotipy
Poznáme všetci vtipy o lakomých Škótoch. Akoby lakomstvo a škótska národnosť boli nerozlučne spojené. Nuž, od dnes Škótom pribudlo ďalšie mínus. Podľa BBC sa 70% škótskych žiakov domnieva, že bavlna pochádza z oviec, viac než polovica sa domnieva, že pomaranče sa pestujú v Škótsku, a 30% pochybuje o tom, že vajíčka produkujú sliepky.
A ja som si myslel, že slovenské školstvo je na tom biedne... Hlavy hore, pani učiteľky, ďakujem vám, nielen za seba, ale i za všetky slovenské ovce, sliepky a pomarančovníky...