Čo ťa nepáli...
...nehas, hovorili už naši starí rodičia. Náš parlament sa múdrosťami starých rodičov neriadi a nedávny zákon o hypermarketoch, ktorý prijal, je práve hasením na nesprávnom mieste.
Je to typický príklad zákona ušitého na základe lobbingu jednej ekonomickej skupiny (slovenských obchodníkov a možno aj nejakých výrobcov) proti inej ekonomickej skupine (väčšinou zahranične vlastneným obchodným reťazcom. Paradoxom je to, že v tomto prípade asi nejde ani tak o úspešný lobbing ako o kombináciu socialistickej demagógie koncošovského typu, predvolebneho parlamentného chaosu a ideovej nevyhranenosti slovenských pseudo-pravicových strán. Najväčšie výhody z prijatého zákona nebudú mať ani tak slovenskí výrobcovia, ako úradníci miestnych úradov, ktorým zákon dáva moc v rozhodovaní o bytí či nebytí hypermarketov. Nech žije korupcia!

Zlaté klince zákona:
obmedzenie maximálnej nákupnej plochy na 1 obyvateľa : Zvýhodňuje už existujúce hypermarkety, zabraňuje zvýšeniu konkurencie (hypermarkety si predovšetkým konkurujú medzi sebou). Postihnutí: všetci zákazníci hypermarketov.
povinné percentuálne zastúpenie domácich výrobkov: Zvyšuje prevádzkové náklady hypermarketov (musia udržiavať vzťahy s podstatne vyšším počtom dodávateľov a likvidovať nepredané zásoby nepredateľných výrobkov konkurencie-neschopných domácich výrobcov). Postihnutí: všetci zákazníci hypermarketov, pretože zvýšené náklady sa pravdepodobne odrazia vo zvýšení cien.
povoľovanie nových marketov zohľadňujúc "nákupné zvyklosti spotrebiteľov": Ak v meste X neexistuje hypermarket, zohľadňovanie nákupných zvyklostí znamená že sa tam nikdy žiadny nepostaví, pretože ľudia z X nezvyknú nakupovať v hypermarkete???
Zákon nepriamo ohrozuje slobodu výberu jednotlivca, spochybňuje princíp rovnosti ekonomických subjektov, ostáva len dúfať, že šikovní právnici ukážu, že je protiústavný.
Končím, bežím totiž do TESCA nakúpiť skôr než parlament rozhodne o tom, čo, kedy, kde a za koľko si za vlastné peniaze môžem či nesmiem kúpiť.

České voľby
Je to samozrejme vec názoru, podľa mňa však české voľby dopadli zle. Výrazný nárast % pre komunistov, ktorých volil každý piaty Čech, je rozhodne zlá správa. Tesnučká väčšina najpravdepodobnejšej koalície tiež na radosti nepridáva. Až príliš totiž zaváňa patom, a postupom času sa dokonca v tom horšom prípade môže ľahko zmeniť na menšinu, v tom lepšom na paralyzovaný parlament, ktorým neprejde žiadny čo len trošku kontroverznejší návrh zákona.
Keď však porovnávam výsledky českých volieb s prognózami tých slovenských, niet dôvodu jasať. Štandardné politické strany budú mať v českom parlamente takmer 80% väčšinu. Porovnajme si to s nečitateľnými slovenskými jednomužkami - Mečiarovým HZDS, Ficovým Smerom, Ruskovou ANOu, pridajme dve nacionalistické stálice z horniakov i dolniakov... a zistíme, že na Slovensku je pomer medzi štandardom a neštandardom takmer presne opačný ako v Čechách.
Všetkými desiatimi by som bral výsledok podobný tomu českému. Ale obávam sa, že nehrozí. Na Slovensku je to tak...

Knihománia alebo predvolebná kampaň?
Tak sa nám na Slovensku urodilo tohoto roku hojne spisovateľov. A nie hocijakých. To že píše pán prezident až tak neprekvapuje - zapadá to do jeho profilu malého človeka ktorý sa snaží o velikánske veci. Velikánske veci formou, nie obsahom: tancovanie masovej macareny, či masový prezidentský výstup na Gerlach.
Ďalší v rade je pán premiér. Pustil sa do toho so svojim vydavateľom "po hlave", ako hovoria bratranci Česi. 50.000 náklad knihy je na Slovensku vec nevídaná, neslýchaná.
Medzi oboma pánmi je však zásadný rozdiel. Zatiaľ čo Schuster si knihami a macarenami ukája chúťky výrazne patologickej osobnosti, u Dzurindu ešte stále existuje nádej, že vydanie knihy nie je prvým príznakom velikášstva a samospasiteľnosti. Je totiž celkom možné, že ide o jednoduchú predvolebnú matematiku. Ak sa predá nejakých 10.000 kusov, je možné, že pokryjú výrobné náklady ďalších 5-+10.000 kusov. Tieto sa budú môcť tým pádom bez straty rozdať na predvolebných mítingoch ako účinná propagácia SDKÚ. Rozdá alebo predá sa za zníženú cenu aj zvyšných 30.000 kusov. A ak každý exemplár prečíta aspoň 1 človek, ktorý o knihe povie ďalším pár ľuďom, je reálna šanca, že kniha splní účel osvety - ozrejmiť ako ťažko sa rodilo tých pár poloreforiem, ktoré zrealizoval Dzurindov kabinet, cielenou formou a za prijateľnú cenu, neporovnateľnú s billboardovou kampaňou či inzerátmi v novinách.
Či kniha splní účel, a či negatívny dopad absurdne vysokého nákladu nepokazí nápad originálnej knižnej volebnej kampane, "remains to be seen"...
Ak ju niekto čítal, mohol by mi emailom poslať recenziu alebo aspoň pár dobrých citátov? Momentálne som mimo Slovenska a kniha sem zatiaľ nedorazila.