Prvomájové spomienky
Je to zvláštny deň. Plný jari, vôní, energie... A tiež spomienok.
Spomínam na rok, keď sa 1. mája narodila moja sestra a náš otec hrdo a na plné pľúca kričal pred tribúnou "Mám dcéru" namiesto povinného "Nech žije KSČ".
Spomínam na rok, keď sme nestihli vypadnúť na tradičný rodinný výlet na chatu pred manifestáciou a jediný únik bol prejsť pred tribúnou v čele sprievodu, ešte pred sovietskou posádkou, v našom starom Wartburgu so zrolovaným kobercom na streche...
Spomínam na rok, keď som, snažiac sa vyhnúť manifestácii, skončil s ostatnými simulantmi pod tribúnou, ako akčná hlasová jednotka, ktorá celé 2 hodiny vykrikovala heslá podľa očíslovaného zoznamu. Politruk ohlasil: "trojka", my sme mrkli na papierik a zakričali "Komunistická strana - predvoj proletariátu" a dodali vždy tri krát hurá. Najlepšia kombinácia bolo heslo "Imperializmus USA - najväčšia hrozba ľudstva. Hurá, hurá, hurá"...
Spomínam na rok, keď sme v sprievode rozoberali prvé správy Hlasu Ameriky o černobyľskej havárii, zatiaľ čo na nás veselo pršal rádioaktívny dážď.
Spomínam na rok, keď som radšej išiel 50km-ový turistický nočný pochod, ako by som mal zase ísť do sprievodu.
Nie, za ničím z toho mi nie je ľúto. V prípade prvých májov je oveľa lepšie spomínať ako zažívať...
starec

Ženy v politike
Podla prieskumu verejnej mienky 70% opýtaných sa domnieva, že ženy majú nedostatočné zastúpenie v slovenskej politike, a 56% je za zákon, ktorý by stanovoval zastúpenie žien v politických funkciách.
Výsledky veľmi zarážajúce, svedčiace o zle položenej otázke, bezmyšlienkovitých odpovediach alebo jednoducho všeobecnej tuposti vybratej vzorky respondentov.
V demokracii, kde každý člen spoločnosti môže slobodne kandidovať, zastúpenie jednotlivých demografických skupín v politike odráža volebné výsledky volieb a zloženie kandidátnych listín. Žiadna politická strana na Slovensku nemá vnútorné pravidlá, ktoré by diskrimovali ženy (alebo dôchodcov, alebo modrookých, alebo vysokých, alebo...) pri výbere na kandidátne listiny. A voľby sú demokratické.
Preto zastúpenie žien v slovenskej politike je primerané, odrážajúce ich životné priority a úroveň ich záujmu o veci verejné. Akákoľvek zákonná regulácia zastúpenia žien by bola nielen vysoko nedemokratická, ale tiež veľmi podobná rasovým zákonom Tretej ríše a ďalším vyhláškam, ktoré bezdôvodne preferujú jednu skupinu obyvateľstva (na základe farby pleti, národnosti, veku, sexuálnej orientacie).
Bezdôvodné preferovanie istej demografickej skupiny znamená vždy bezdôvodné potláčanie práv iných demografických skupín. V prípade volania po zákone usmerňujúcom zastúpenie žien v politike by išlo o preferovanie maličkej skupiny superambicióznych političiek, ktoré nemajú kvôli nízkej úrovni ich politických zručností a schopností šancu uspieť vo voľnej sútaži v ich politických stranách a v demokratických voľbách. Na presadenie sa potrebujú preto volebné barličky diskriminačných zákonov, skrývajúc sa pritom za populistické frázy o nízkom zastúpení žien v politike.
Dúfam, že im na takú priehľadnú stratégiu nenaletíme.

Len tak ďalej...
Neviem ako pre vás, ale pre mňa bola správa o znovuzvolení Mečiara, Kozlíka a Tkáča do čela HZDS asi najlepšou správou posledného víkendu. Mám na to dôvod celkom jednoduchý. Otvorený extrémizmus je totiž ľahšie identifikovateľný a ľahšie poraziteľný ako extrémizmus skrytý a zákerný. Terorista oblečený za teroristu je schopný spáchať menej škody ako terorista oblečený za obchodného cestujúceho... Nezreformovaní komunisti otvorene sa hlásiaci k názvu KSČ v Čechách ešte vo vláde od roku 1989 neboli, zatiaľ čo tí istí komunisti, preoblečení za obchodných cestujúcich pod značkou SDĽ nam tu od roku 1989 vládnu takmer nepretržite.
HZDS víkendovými voľbami potvrdilo svoju bezmedznú odhodlanosť pokračovať bez pretvárky v nastúpenom kurze. Je to síce kurz vyhratých volieb, je to však aj kurz absolútnej medzinárodnej neprijateľnosti participácie HZDS v budúcej vláde (rozumej min. ďalšie 4 roky opozície). Je to kurz pevného, no starnúceho vodcu, je to kurz pevnej, no vymierajúcej volebnej bázy.
Je to jednoducho pre Slovensko ten najlepší kurz, ktorý HZDS mohlo nabrať. Bez maskovania sa za reformy, nové stanoviská a nové tváre je polčas rozpadu HZDS veľmi ľahko vypočitateľný: je presne rovný polčasu rozpadu jeho predsedu.
Len tak ďalej...

Čo s ňou?
Zdá sa, že sa vláda nezhodla, ako ďalej financovať STV, napriek tomu, že v hre boli až tri návrhy alternatívnych spôsobov financovania.
Kňažkom presadzovaný spôsob je financovať STV priamo zo štátneho rozpočtu. Je to vo svojej podstate chorý návrh, počíta s tým že štát vyberie peniaze od nás, daňových poplatníkov, a potom sa sám rozhodne, koľko "vrazí" do STV. Na STV by tak prispievali všetci tí, čo platia dane, bez ohľadu na to či majú či nemajú televízor. Druhý dôvod chorobnosti tohoto návrhu je v tom, že dá vláde a parlamentu do rúk priame páky na ovplyvňovanie obsahu vysielania. Už vidím tie zákulisné telefonáty typu: "Aj by sme vám za zvýšenie hlasovali, ale až keď sa náš pán predseda bude objavovať v Novinách aspoň 5x týždenne a len v pozitívnom kontexte..."
STV sa na druhej strane páči platenie poplatkov všetkých fyzických osôb, s výnimkou detí a invalidov. Rovnako choré a z rovnakého dôvodu. Hlavný a jediný dôvod, pre ktorý STV podporuje tento návrh je bezprostredné zvýšenie príjmov.
O treťom návrhu škoda písať, pretože je najhorší - tým, že by poplatky platili všetky domácnosti, by vlastne domácnosti prispievali na to, aby sa STV zadarmo vysielala vo všetkých nedomácnostiach (hoteloch, krčmách, internátoch).
Ešte nikto nevymyslel spravodlivejší spôsob platenia za verejnú televíziu ako sú koncesionárske poplatky, viazané buď na vlastnenie tv prijímača v danom roku, alebo platené jednorázovou sumou pri kúpe.
Oveľa lepšie, ako vymýšlať ďalšie nezmyselné návrhy financovania STV by bolo sústrediť sa na skutočný problém STV: neefektívnosť, nízku kvalitu, nesprávne použitie financií. Aby STV konečne namiesto vytvárania astronomických dlhov začala vytvárať pozerateľné programy.

Návraty politikov
V jednej nemenovanej krajine demokraticky a veľkou väčšinou zvolený vodca začal prijímať zákony ktoré mali s demokraciou len veľmi málo spoločné. Z parlamentu si urobil hlasovaciu mašinu, ktorá prijímala zákony aké chcel a kedy chcel. V servilnej štátom vlastnenej televízii mal každý týždeň sebe dedikovaný program, cez ktorý šíril demagógiu masám. Ba dokonca rád si v tej televízii aj zaspieval. Robil nezmyselnú ekonomickú politiku, v ktorej sa za rastovými číslami sa skrývali vážne štrukturálne nerovnováhy a dlhy. Spoliehal sa na hlasy málo vzdelaných ľudí, pretože vzdelané vrstvy ho rýchlo prekukli a odmietli. Na zahraničných cestách sa stretával len s politikmi z podivných štátov a marginálnych štátikov, pretože hlavy demokratických štátov sa stretnutiam s ním vyhýbali.
I keď sa opozícii sa na krátky čas vodcu sa podarilo odstrániť, zmobilizoval svojich verných a vrátil sa do čela štátu.
Čo asi čaká Venezuelu týchto dní? Bojím sa, že nič dobré...
Alebo žeby to celé nebolo len o Venezuele?

O cyklistoch, čistkách a trhu v politike
Tak už je to tu. SDKÚ nominovala svojich 14 vodcov priamo, zvyšok kandidátky sa doplní návrhmi z regiónov. Je to ťah poloodvážny a polozbabelý, akoby si Dzurinda po 4 rokoch na kompromisovania tak zvykol, že bez nich nemôže žiť ani vo vlastnej strane.
Je poloodvážny preto, že zrušil automatickú zvoliteľnosť mnohým politikom, ktorí asi počítali s teplým placom za zásluhy (viď reakciu Kňažka) a návrh skôr alebo neskôr označia za čistku. Je polozbabelý, pretože SDKÚ nevyužila príležitosť stať sa prvou stranou ktorá by zovšeobecnila potrebu primáriek pre všetkých kandidátov do parlamentu. Primarky su totiž voľný trh v politike, na rozdiel od analógie centrálneho plánovania - priamych nominácii. Primárky vytlačia do zvoliteľných miest ľudí ktorí obstáli na miestnej úrovni, ktorí regiónu nebudú robiť v parlamente hanbu, prípadne lidrov, ktorí úspešne obstáli vo veľkej politike. Vo fungujúcom systéme primárnych volieb je takmer nemožné, aby sa na kandidátku vrátil na zvoliteľné miesto politik ktorý zlyhal. Iste, primárky majú svoje nevýhody a nebezpečenstvá a môžu byť niekedy kruté, je to však v politike to, čo v ekonómike fungujúci trh a v prírode prirodzený výber.
Teším sa na kandidátky vytvorené len na základe primárnych volieb. Ale obávam sa, že budem musieť zmeniť krajinu, pretože na Slovensku sa toho asi nedožijem.

Rovná daň

I keď sa nám, zvyknutým na súčasný daňový labyrint môže rovná daň zdať nerealizovateľný a možno až bláznivý nápad, nemusí to ani zdaleka tak.
Najvačšia výhoda rovnej dane je jej jednoduchosť. Keď človek vie, že zo všetkých príjmov má platit rovnakú daň, je ľahké spočítať si koľko má zaplatiť štátu. A keď navyše je rovná daň primerane nízka, odpadá tak jeden z hlavných dôvodov daňových únikov. Sú aj ďalšie dôvody - pri rovnej dani odpadá možnosť daňovej arbirtráže a redukuje sa tak miera daňovej optimizácie, činnosti z hľadiska spoločnosti neefektívnej, pretože nevytvára novú hodnotu, ale ju prerozdeľuje.
Je jasné, že tých 14 percent je extrémne nízka hodnota (estónska rovná daň je na úrovni 26 percent) a aj samo KDH si uvedomuje, že by štátny rozpočet skolaboval rýchlejšie ako fruniho pyramídy. Ale to je len dobre, pretože to vytvorí tlak na štrukturálne reformy rozpočtu, ktoré nie je možné vyriešiť inak ako rozpočtovou krízou (a la Reagan).
V každom prípade však ide odvážny a šikovný politický ťah, ktorý by po dobrej politickej kampani mohol nielen doviesť KDH do parlamentu, ale ho tam aj výrazne posilniť. Ale to by nesmelo KDH vybíjať svoje sily na zákonoch o politickej zvrchovanosti, súsošiach v Komárne či iných pseudotémach. Ale o tom potom...

O nedeli, hypermarketoch (a agresivite)
Katolícka cirkev má dlhú históriu starania sa do vecí, do ktorých jej nič nie je. Vačšinou to pre ňu skončilo zle a hanbou... Počnúc tým, či je Zem guľatá alebo nie a či sa točí alebo nie až po angažovanie sa vo veci evolučnej teórie.
Dnes už uznáva, že 7dňové stvorenie je obrazom a že Boh mohol namiesto stvorenia všetkých druhov naraz jednoducho nastaviť evolučné pravidlá a nechať ich posobiť... a že vesmír nie je geocentrický a chudák Giordano Bruno zhorel omylom...

Slovenski biskupi sa nepoučili a žiadajú zastavenie nedeľných nedeľných predajov. Je to úplne scestné, veď nik nenúti katolíkov, aby v nedelu nakupovali. Ba čo viac, nikde v Biblii sa nehovorí o hriešnosti nedeľných predajov... Existuje prikázanie "Spomni aby si deň sviatočný svätil" sa da veľmi dobre dodržať aj keď si v nedelu idem nakúpiť do hypermarketu, aj keď v nedelu pracujem na zahrádke alebo keď idem lyžovať...
Fundamentalizmus robí cirkvi veľké škody - odvracia od nej umiernených členov, a provokuje neuveriteľne sprosté a primitívne reakcie jej nepriateľov (viď diskusiu k článku v SME)

Má Fruni začať hovoriť?
Peter Tóth v dnešnom SME uvažuje nad (ne)slávnou videokazetou rozhovoru Fruni - Majský. Nielen obsah, ale aj forma toho rozhovoru ukazuje, ako ďaleko do civilizácie majú niektoré vrstvy slovenskej spoločnosti.
Peniaze sa dajú nahrabať roznymi spôsobmi, kúpiť vzdelanie a kultúrne vyjadrovanie sa nedá. Teším sa na časy, keď slovenské podnikateľské špičky nebudú primitívni podvodníci, ale slušní a kultúrni ľudia. Snáď sa toho dožijú aspoň moji vnuci...
Dúfam, že Fruni bude mať vo väzbe prístup k slovenskej gramatike a literatúre, a dúfam, že súd mu dá dosť času na samovzdelávanie. A bolo by krásne, keby sa k nemu po čase pripojil aj Majský, tiež potrebuje pár rokov samoštúdia ako soľ...

P.S. Mimochodom, nazvať Majského Podnikateľom je len ďalšou tvrdou ranou tomuto slovu. V súčasnosti má už horší zvuk ako slovo súdruh. A to sa na rozdiel od súdruha ešte používa len 12 rokov...