3/20/2002

Dovidenia v apríli, priatelia
Keďže administrátor tohoto občasníka odchádza na zaslúženú dovolenku (samozrejme, na Slovensko!), O tom potom sa na chvíľu odmlčí. Pripomíname občasným prispievateľom, že existuje možnosť publikovať do O tom potom priamo, cez blogger.com, namiesto zasielania príspevkov emailom na trdlo na zozname. Stačí, keď si zvolíte a mailnete na trdlo login a heslo prispievateľa.
Prajeme si všetci vospolok radostnú Veľkú Noc.
Mimochodom, Ctrl+D vám v exploreri uloží O tom potom do Bookmarks (Obľúbené položky) Vyskúšajte to!
Ešte raz, dovidenia v apríli, priatelia.

3/19/2002

Slovensko v pohybe
2 zdanlivo nesúvisiace správy: streľba na ukrajinskej hranici, a odliv mladých mozgov do zahraničia, majú veľa spoločné. Obe sú o tom istom - migrácii ľudí za lepším životom. Žiaľ, zatiaľ čo na mladých Slovákov idúcich na západ nikto nestrieľa, ba čo viac, sú vítaní, imigračná politika na Slovensku neexistuje. Je takmer nemožné získať pracovné povolenie pre zahraničného experta ktorý by sa tu chcel usadiť. Výsledkom je to, že namiesto mladých šikovných mozgov z východu, ktorí by s radosťou legálne žili a pracovali na Slovensku, prichádzajú k nám vačšinou len príživníci azylového systému a mafiáni, ktorí si legalitu jednoducho kúpia.
Imigracia a emigracia je normalnou sucasťou otvorenej spoločnosti. S dobrou imigračnou politikou sa na východnej hranici nebude toľko strieľať, na Slovensku sa pominú mozgové suchoty, a slováci v cudzine budú hrdí na to, ako to tá ich domovina dobre zvláda aj bez nich.
O slovenčine po slovensky
Najprv som trpel. Ale priznám sa, už som si zvykol, že relatívne vysoké percento gramotných slovákov odmieta (alebo nie je schopné) správne aplikovať niektoré pravidlá slovenského pravopisu. A tak už ma nerozhádže keď v internetových diskusiách čítam o tom, aký dobrý boli naši hokejisti v Utahu i o tom ako niekto išiel za svojimi známimi do Francúska... Priznajme si to my, čo píšeme bez chíb - drvivá väčšina chýb neohrozuje ani zrozumiteľnosť ani rýchlosť čítania. Píšem a dostávam takmer všetky svoje maily bez diakritiky a vôbec mi to nevadí, čítam ich rovnako rýchlo a chápem ich rovnako dobre ako s diakritikou.
Odbočka maam znaameho, ktoryy vymyslel systeem ako piisatj slovensky bez diakritickyych znamienok. Chviilju siice trvaa kyym si na to cjlovek zvyknje, ale cjo by sme neurobili kvuoli slovencjine koniec odbočky
A tak som sa na staré kolená naučil jazykovej tolerancii. Páčia sa mi síce zložité pravidlá pravopisu a nadchýňa ma bohatosť slovenčiny, ale myslím si, že je možno lepšie zjednodušiť pravidlá ako nútiť ďalšie generácie bifľovať sa vybrané slová po ...
starec

3/17/2002

A Beautiful Mind
(Nepoznám názov s akým pôjde film do slovenských kín, videla som ho v angličtine)

I keď John Nash je matematikom, jeho meno poznajú hlavne ekonómovia. Koncepty ako Nash equilibrium či Nash bargaining solution (epoznám slovenský preklad, študovala som ekonómiu v angličtine:-) sú piliermi ekonomickej teórie hier a teórie verejnej voľby.
Na filme o jeho živote, práci a chorobe si však zgustnú všetci, matematici-nematematici, ekonómovia-neekonómovia. Pretože Beautiful Mind vlastne nie je ani o ekonómii, ani o matematike. Je o genialite, je o schizofrénii, je o trpezlivosti je o láske. Vrelo doporučujem. Marta

3/16/2002

Čo Slovák to architekt?
Sme národ expertov. Vačšinou to je síce patologický, ale v podstate neškodný jav. Tie milióny futbalových expertov a znalcov hokeja nikomu neubližujú. Keď sa ale úradníčka ministerstva zahraničných vecí supluje architekta pri návrhu novej ambasády, s argumentom, že sa vlastne ušetrilo, pretože netreba platiť drahých architektov, mráz mi ide po chrbte. Čo bude ďalej? Začnú nás liečiť nemocniční kotolníci, aby sa šetrilo v zdravotníctve? Bezpečosť Dukovian bude kontrolovať vrátnik, ktorý to tam aj tak najlepšie pozná? Budú nás operovať mäsiari? Bude cap naozaj záhradníkom a Zdena Kováčiková ideovým tvorcom slovenských ambasád???
Treba prepustiť pani Zdenku (keď je taká dobrá, iste sa uživí vlastnou prácou ako nezávislý amba-tvorca) a potrestať jej šéfa, ktorý zjavne nezvláda kontrolu svojich podriadených. A treba uzákoniť povinné hodiny ľudovej slovesnosti: aby sme konečne všetci pochopili o čom je to porekadlo "Šuster, drž sa svojho kopyta!"

3/14/2002

O nenahraditeľnom Filcovi
Filc zostáva. Napriek tomu, že doviedol slovenský hokej k najväčšiemu neúspechu nášho hokeja v modernej histórii. Zdôvodnil ho "obštrukciou NHL pri uvoľňovaní hráčov na prvú fázu turnaja, štruktúrou predkola, keď všetko bolo postavené na jednom zápase".
Tvrdiť takúto nehoraznosť po 1 výhre v štyroch zápasov (ak sa dobre pamätám) so súpermi ktorých sme donedávna bežne porážali aj bez hráčov z NHL vyžaduje dobrú dávku drzosti a absolútnu neschopnosť pozrieť sa pravde do očí.
A zožrať takúto nehoráznosť v pomere 1:6 asi dokáže naozaj len slovenské hokejové šéfstvo.
Filc môže byť dobrý hokejový tréner. Ale aj dobrí hokejoví tréneri sú nahraditeľní a mali by byť vymenení, ak zlyhajú tak ako Filc v Utahu.

3/13/2002

SME a zdravie slovenského národa
V dnešnom SME vyšla rubrika krčmy. Je to taka malá óda na zanikajúci krčmocentrický životný štýl.
Mám z tých správ radosť. Chlapi nemajú za čo piť, sú zdravší, žijú dlhšie. Do krčmy chodia aj ďalej, ale kedže menej pijú, asi viacej debatujú. A pri debatách sa tríbia názory.
Pribúdajú krčmičky útulnejšie, menej zadymené, niektoré už aj so záchodmi hodnými 21 storočia.
Končí sa jedna éra. Dožívajú.
O pár rokov budeme v SME čítať nielen o dedinských krčmách, ale aj o štýlových dedinských baroch, dedinských vinárničkách a možno aj o dobrých rázovitých dedinských reštauráciách. O miestach, kam sa ľudia chodia s radosťou porozprávať a zabaviť, nie topiť beznádej a upijať sa k smrti.

3/12/2002

Klienti Horizontu, BMG, Drukosu...tak vám treba!
Skupina naivných a chamtivých ľudí zle zainvestovala. A o svoje peniaze jednoducho prisla.
Šéfovia investičnej firmy, ktorá namiesto investovania peniaze jednoducho rozkradla, sú v base.
A vláda celkom správne rozhodla že klientov neodškodní - okrem nezákonosti odškodnenia sa bojí morálneho hazardu. Keby odškodnila teraz, skupiny naivných a chamtivých ľudí by veselo bezstarostne investovali hlúpo aj v budúcnosti.
Na Slovensku (aspoň v tomto prípade) zvíťazil trh. Nech žije kapitalizmus!

3/11/2002

The Gosford Park
Čaj o piatej. Večera o ôsmej. Vražda o polnoci.
Nuž, to všetko je síce pravda, ale nečakajte príbeh a la Agatha Christie, plný vnútorného stupňovaného napätia a bravúrneho vyšetrovacieho výkonu. Ak máte radi dobré detektívne filmy, radšej ostaňte doma.
To však neznamená že Gosford Park je zlý film. Je to nádherný komplexný obraz života anglickej šlachty na začiatku tohoto storočia. Rozdelený na dva prelínajúce sa svety ("above the stairs" - svet hojnosti, luxusu a pretvárky, a "below the stairs" - prostý a priamy svet služobníctva) film je mozaikou vzťahov a intríg.
Dobrí herci, výborná kamera a interiéry, a skvelý suchý humor.
Vrelo doporučujem vidiet v pôvodnom znení - nádherná škála prízvukov v závislosti od vzdelania a pôvodu, film ódou na mnohorakosť aglického jazyka.

3/9/2002

Cena ticha
Vyzerá to tak, že ochranný zväz autorov pritlačil. Chce účtovať poplatky za prevádzkovanie hudby na verejných priestranstvách - v autobusoch, reštauráciách, plavárňach i baroch.
Konečne! Skončia sa časy, keď človek musel počúvať hudbu (a reklamy) Koliby či RockFM takmer celý deň zo všadeprítomných rádií. Konečne bude viac reštaurácií, kde sa bude dať najesť v príjemnom tichu, konečne bude viac autobusov, kde sa bude dať porozprávať so susedom bez súperenie s decibelmi senzusáckych paškvilov.
Konečne!

3/7/2002

Jarek Nohavica
Čítajúc online rozhovor Jarka Nohavicu a Karla Plíhala som si spomenul na amatersky nahrane kazety amatersky zorganizovaných koncertov Nohavicu ešte za hlbokého totáča. Pesničky burcujúce a politické, ako Plebs blues, pesničky veselé a bujaré, ako Krabička cigaret, pesničky - legendy, ako Divoké koně či Vojáček...
A mám radosť, že tichá a vľúdna múdrosť J. Nohavicu oslovuje aj ďalšie generácie. Nohavica s Plíhalom sú ako dobré víno - čím starší tým lepší.
v nádražním podchodu /jak v chrámu katedráli v Remeši / ticho, ticho, Markéta housku jí...

3/5/2002

Poznaj sám seba...
Práve som sa vrátil z jazykového kurzu. Som trochu nesvoj, robili sme totiž vo dvojiciach cvičenie "poznaj svojho suseda". A tak som musel za 15 minút zodpovedať Asmee, kolegyni z Maroka sériu vážnych i menej vážnych otázok. Vrelo doporučujem podumať nad tými vážnymi aj vám, hoci aj bez jazykového kurzu...

Aké slovo, charakterová vlastnosť Ťa najlepšie vystihuje?
Čo pre Teba predstavuje blahobyt?
Kto je Tvoj literárny, historický a skutočný životný vzor?
Čo najviac nenávidíš?
Ako by si chcel zomrieť?
TECHNICKÝ UPDATE
Óda na webcamy
Mám rád webcamy, tie kamery na internete. Pamatám sa, ako som sa pred pár rokmi, keď som dostal štipendium na výskum na University of California, nevedel vynadívať na webcam v Berkeley, mojom budúcom pôsobisku.
Ale sú aj kamery oveľa privátnejšie. Môj známy má kameru vo svojej domácej pracovni (home-office). Jeho manželka tak môže kontrolovať nielen jeho pracovné nasadenie, ale aj stav jeho rýchlo sa zväčšujúcej plešiny.
Webové kamery nás spájajú so vzdialenými, ale srdcu blízkymi miestami a priateľmi. Pre mňa je dôležitá napríklad kamera na Maline Brde, pre iného kamera ktorú má nainštalovanú vo svojej chladničke či akváriu (áno, aj také kamery existujú!).
Mám rád webcamy...

3/4/2002

Zamrazilo ma...

A to poriadne, pri čítaní najnovšieho interview s V. Mečiarom o neprijatí do NATO: „Budeme žiť ďalej,“ odpovedal na otázku, ako si túto alternatívu predstavuje. „Týchto 5,3 milióna ľudí sa nemá kam vysťahovať.“ Tá posledná veta jasne svedčí o tom, že už teraz chladnokrvne kalkuluje s bezmocnosťou "más" akokoľvek ovplyvňovať jeho budúce politické vylomeniny.

Má pravdu... Emigrácia je v každej spoločnosti záležisťou limitovanej skupiny obyvateľstva. Aj preto by možno bolo lepšie voliť hlavou vo voľbách, ako "nohami" po nich...

J. Nicholson: The Pledge
Mám rád filmy, ktoré niečím prekvapia. Film "The Pledge" (po slovensky sľub či prísaha), ktorého podtitul hovoril o súboji policajta na dôchodku a sériového vraha ma prekvapil veľmi príjemne hneď niekoľko krát. Mohol by som bloggovať o výbornom hereckom výkone Jacka Nicholsona (podľa mňa jeho najlepší film od "As good as it gets"), alebo sa rozpývať nad výbornou kamerou či úchvatnými vedľajšími hereckými výkonmi.



Ale načo liezť do kapusty filmovým kritikom. Keď sa film o policajtovi a sériovom vrahovi dá charakterizovať citátom H.Ch. Andersena, je jasné, že stoji za to vidieť ho:


"Whenever a good child dies, an angel of God comes down from heaven, takes the dead child in his arms, spreads out his great white wings, and flies with him over all the places which the child had loved during his life."

Film The Pledge
Celý text rozprávky Anjel (anglicky)