9/23/2002

Búranie volebných mýtov alebo nech žije 5% sito
Hned po tom, ako som dnes otvoril noviny, narazil som na úvodník ktorý hovorí o tom, ako si Slovensko vybralo kontinuitu, odmietlo ľavicu a nacionalizmus a rozbehlo sa vpred do NATO a do Europy.

Zabrzdime trošku a pozrime sa na to, ako sme vlastne volili.
Mýtus prvý: kontinuita: 28% zastúpenie budú mať v parlamente nové strany - SMER, ANO, KSS. Pokiaľ ide o počty subjektov, nové sú 3 zo 7, čo je 43% subjektov. O kontinuite tak zjavne rozprávajú len tí ktorí sa tešia, že tá ich strana z parlamentu nevypadla.
Mýtus druhý: odmietnutie ľavice: Extrémna s populistickou ľavicou (KSS+SMER) má v parlamente 20% zastúpenie. Ak k tomu pridáme HZDS, ktorého ekonomická politika silného štátu má silné ľavicové prvky, a prirátame prepadnuté percentá SDĽ a SDA, zistíme, že veľa nechýbalo a mohli sme mať vládu post-sovietskeho tipu.
Mýtus tretí: odmietnutie nacionalizmu: SMK si udržala hegemóniu u maďarskej menšiny (volilo ju viac cca 80-90% maďarov). Slovenskí nacionalisti získali spolu 7% hlasov, čo sa nelíši významne od ich dlhodobých preferencií.
Mýtus štvrtý: hor sa do EU a NATO: teraz to už môžeme povedať nahlas: nebolo to až také hrozivé: Nutná a postačujúca podmienka na to, aby sme dostali pozvánku do NATO bola neúčasť HZDS vo vláde. Dostali by sme sa tam dokonca aj s pomýleným SMERom a populistickým Ficom vo vláde.

Čo dodať na záver: namiesto pseudoodborných komentárov o kontinuite, ľavici, nacionalizme a jasnej budúcnosti Slovenska by bolo úprimnejšie povedať si: mali sme šťastie a 5% limit tentokrát zafungoval v prospech Slovenska. Slovenskí voliči sa však za tie 4 roky príliš nezmenili.