Čo ťa nepáli...
...nehas, hovorili už naši starí rodičia. Náš parlament sa múdrosťami starých rodičov neriadi a nedávny zákon o hypermarketoch, ktorý prijal, je práve hasením na nesprávnom mieste.
Je to typický príklad zákona ušitého na základe lobbingu jednej ekonomickej skupiny (slovenských obchodníkov a možno aj nejakých výrobcov) proti inej ekonomickej skupine (väčšinou zahranične vlastneným obchodným reťazcom. Paradoxom je to, že v tomto prípade asi nejde ani tak o úspešný lobbing ako o kombináciu socialistickej demagógie koncošovského typu, predvolebneho parlamentného chaosu a ideovej nevyhranenosti slovenských pseudo-pravicových strán. Najväčšie výhody z prijatého zákona nebudú mať ani tak slovenskí výrobcovia, ako úradníci miestnych úradov, ktorým zákon dáva moc v rozhodovaní o bytí či nebytí hypermarketov. Nech žije korupcia!

Zlaté klince zákona:
obmedzenie maximálnej nákupnej plochy na 1 obyvateľa : Zvýhodňuje už existujúce hypermarkety, zabraňuje zvýšeniu konkurencie (hypermarkety si predovšetkým konkurujú medzi sebou). Postihnutí: všetci zákazníci hypermarketov.
povinné percentuálne zastúpenie domácich výrobkov: Zvyšuje prevádzkové náklady hypermarketov (musia udržiavať vzťahy s podstatne vyšším počtom dodávateľov a likvidovať nepredané zásoby nepredateľných výrobkov konkurencie-neschopných domácich výrobcov). Postihnutí: všetci zákazníci hypermarketov, pretože zvýšené náklady sa pravdepodobne odrazia vo zvýšení cien.
povoľovanie nových marketov zohľadňujúc "nákupné zvyklosti spotrebiteľov": Ak v meste X neexistuje hypermarket, zohľadňovanie nákupných zvyklostí znamená že sa tam nikdy žiadny nepostaví, pretože ľudia z X nezvyknú nakupovať v hypermarkete???
Zákon nepriamo ohrozuje slobodu výberu jednotlivca, spochybňuje princíp rovnosti ekonomických subjektov, ostáva len dúfať, že šikovní právnici ukážu, že je protiústavný.
Končím, bežím totiž do TESCA nakúpiť skôr než parlament rozhodne o tom, čo, kedy, kde a za koľko si za vlastné peniaze môžem či nesmiem kúpiť.