Hodíme sa na maródku?
Kto z nás nepozná túto frázu? Hádžeme sa na maródku, keď nás pobolieva hlava, keď treba niečo vybaviť, keď treba okopať záhradu... Je síce pravda že nie všetci rovnako - tí lepšie zarabajúci si ľahko spočítajú drastický pokles príjmu, ak namiesto platu dostávaju nemocenské dávky. Ale hádzanie sa na maródku ostáva jav taký častý, že keď tú frázu začujeme okamžite nám je jasné o čo ide (i keď v skutočnosti vobec nie je jasné, čo tá maródka vlastne je a ako sa dá na ňu hodiť... Skúste to preložiť do angličtiny.) Nedá sa. to take a sick-leave jednoducho nie je ono.
Preto OECD vo svojom hodnotení našich verejných financií nehovorí o hádzaní ani o maródkach. Hovorí o tom, že súčasný systém sociálnych dávok a najrôznejších podpôr má pre relatívne vysoké percento slovenskej populácie demotivačný charakter. Priemerný Slovák má dosť sedliackeho rozumu na to, aby si spočítal, či je výhodnejšie pracovať alebo "hádzať sa" na maródky či podpory.
Cez všetky tie hádzania sa postupne posúvame do neriešiteľnej situácie - štát nie je schopný vybrať dosť daní na to, aby všetkých tých hádzačov zaplatil.
Dožijeme sa štátneho bankrotu? Prestanú existovať dôchodky? Je to síce možné, ale netreba robiť paniku. Skôr alebo neskôr si slovač uvedomí, že platiť hádzačov znamená vlastne zadarmo na nich robiť. Že platiť hádzačov neznamená bohatým brať a chudobným dávať, ale znamená chudobným brať a lenivým dávať. Že platiť hádzačov je zbojstvo na národe, a vlády, ktoré ho tolerujú, vrátane tej dnešnej, svojím ničnerobením sa stávajú komplicmi.
Teraz už len ide o to, aby to skôr alebo neskôr prišlo skôr skôr ako neskôr. Aby nahodou nebolo príliš neskoro...
starec